Ke�e v�voj technick�ch syst�mov prebieha pod�a objekt�vnych technick�ch z�konitost� je ve�mi praktick� vyu��va� odhalen� z�konitosti
na progn�zovanie v�voja. Progn�za poskytne nielen charakteristiku �al�ieho technick�ho syst�mu, smer jeho dal�ieho v�voja, ale aj konkr�tne kon�truk�n� rie�enia.
Z�kladne etapy progn�zy technick�ch syst�mov s�:
- Predbe�n� progn�za (expres-progn�za)
- Pr�prava pre h�bkov� progn�zu
- Progn�za pod�a z�konitost� v�voja technick�ch syst�mov
- Z�ver progn�zy (sum�rna progn�za)
Komplexn� progn�za pod�a TRIZ si vy�aduje dlhodob� odborn� �innos�, �asto so zapojen�m �pecialistov s vysokou kvalifik�ciou v re�ime pr�ce
do�asnej pracovnej skupiny. Progn�zu je mo�n� uskuto�ni� aj ako s��as� hodnotovej anal�zy - �o m��e prispie� k v�razn�mu zv��eniu kvality vyv�janej techniky.
Expres-progn�za je u�ito�n� ako pr�pravn� etapa, ktor� umo�n� vyhn�� sa vplyvom stereotypov a �abl�nov�ch predst�v, ktor� vznikaj� v priebehu
hlbok�ho obozn�menia sa s objektom progn�zy (literat�ra, internet).
Psychologick� zotrva�nos� �pecialistov je taktie� vn�man� ako brzda pri pr�ci na progn�ze.
Je cel� rada postupov ur�en�ch na prekon�vanie psychologickej zotrva�nosti: odstranenie technickej terminol�gie, vyu�itie MMT, postupy
generovania fantastick�ch n�padov, oper�tor ��selnej osi at�., ktor� sa doporu�uj� v r�mci rozcvi�ky pred za�at�m pr�ce.
Pri progn�zovan� sa doporu�uje ma� na zreteli, �e z�kony tvoria jednotn� syst�m so zlo�it�mi v�zbami a s ve�k�m mno�stvom hierarchick�ch �rovn�.
Doporu�uje sa vyu��va� nie len v�eobecn� z�kony dialektiky, ale aj �zko �pecifikovan� z�konitosti v�voja konkr�tnej triedy technick�ch syst�mov.
�asto sa taktie� prejavuje superefekt nov�ch ide� a n�vrhov. Super efekt (synergick� efekt) vznik� v podobe nov�ch funkci� a mal by sa v maxim�lnej miere vyu�� pre �al�� v�voj syst�mu.
Progn�za TRIZ h�ad� odpove� na ot�zku ako konkr�tne bud� dosaden� nov� charakteristiky.
Odpove� na ot�zku - "Ako je mo�n� vyu�� zakonit� zmenu syst�mu?" sa ned� v�dy presne stanovi�.
To znamen�, �e v d�sledku progn�zy m��u vznikn�� aj
v�skumne �lohy napr�klad: �o prin�a prognozovan� zmena, na�o sa to d� vyu��,
ak� pozit�vne a negat�vne vlastnosti sa v priebehu v�voja objavia.
Progn�zovanie pomocou TRIZ m� �asto iterat�vny charakter. Sk�mane v�vojov� l�nie je mo�n� upres�ova� a zdokonalova� v rekurentn�ch krokoch.
Progn�za bude ukon�en� odhalen�m rozporu medzi prognozovan�mi predpove�ami a zostrojen�m minim�lne rozporupln�ho obrazu progn�zy.
Niekedy sa podar� zostavi� s�riu alternat�vne prognoz�van�ch obrazov.
Progn�zovanie je nejzlo�itej��m typom prac� pri zdokonalovan� technick�ch syst�mov, preto je pre jej �spesn� realiz�ciu potrebn�
spo�ahliv� ovl�danie cel�ho apar�tu TRIZ. Doporu�uje sa dodr�ova� nasleduj�ce pravidl�:
- Pri ka�dom kroku je potrebn� odha�ova� a bezpodmiene�ne zi��ova� nejasnosti, probl�my, �lohy (naj�astej�ie v podobe sformulovan�ch protikladov), vr�tane zd�nlivo neaktu�lnych a nerie�ite�n�ch.
- Ka�d� n�jden� �lohu je potrebn� vyostri� a pok�si� sa o jej rie�enie. Ke� sa nepodar� hne� n�js� rie�enie je potrebn� toto h�adanie odlo�i� na kone�n� etapu. N�jden� rie�enie sa zafixuje, pos�di sa mo�nos� z�skania superefektu z tak�hoto rie�enia, cesty jeho vyu�itia a nov� �lohy, ktor� pritom m��u vznika�.
- Nie je potrebn� ukon�ova� pr�ce dokonca ani v pr�pade n�jdenia n�padu, ktor� vyhovuje zad�vate�ovi. Nejzauj�mavej�ie v�sledky m��u by� z�skan� pri uskuto�nen� z�vere�nej etapy progn�zy.
ETAPA 1: Predbe�n� progn�za (expres-progn�za)
- Obozn�mi� sa s v�chodiskov�m rie�en�m technick�ho syst�mu (B�zov� TS) - technick� literat�ra, dokument�cia, skuto�nos�: pochopi� princ�p funkcie, kon�trukcie, a taktie� dej�n v�voja BTS (spolo�ne s vznikaj�cimi �lohami).
- Zostroji� s�bor modelov, popisuj�cich b�zov� technick� syst�m: s pomocou mechanick�ch analogi�, met�dy MMT, VEPOLov�ch transform�ci�. Odhali� a sformulova� technick� a fyzik�lne protiklady charakteristick� pre s��asn� stav BTS.
- Vyu��va� n�stroje TRIZ pre rie�enie sformulovan�ch �loh, transform�cie zostrojen�ch modelov.
- Uskuto�ni� jednoduch� morfologick� transform�cie p�vodn�ho BTS.
- Pos�di� v�voj p�vodn�ho rie�enia TS v smere z�kladn�ch lini� p�sobenia z�konov v�voja BTS.
- Zhrn�� v�sledky predbe�nej progn�zy: sformulova� z�kladne mo�n� smery bud�ceho v�voja, perspekt�vne technick� rie�enia a �lohy, ktor� sa maj� rie�i�.
back
Etapa 2: Pr�prava pre h�bkov� progn�zu
- Stanovi� kone�n� cie� pr�ce a sformulova� pracovn� pl�n progn�zy. Vybra� si expertov pre vytvorenie do�asnej pracovnej skupiny.
- Uskuto�ni� progn�zu pomocou tradi�n�ch met�d.
- Uskuto�ni� rozbor vychodzieho rie�enia TS s vyu�itim metodol�gi� hodnotovej anal�zy: zostroji� �trukt�rne, funk�n�, technologick� a diagnostick� tabu�ky.
- Pos�di� nadsyst�my v�chodzieho rie�enia TS, stanovi� tendencie v�voja a stupe� ich vplyvu (stimuluj�ci, brzdiaci) na vychodzie rie�enie TS. Odhali� u�ito�n� a �kodliv� superefekty, vznikaj�ce pri pr�ci v�chodzieho rie�enia TS v zostave r�znych nadsyst�mov.
- Analyzova� v�voj in�ch syst�mov, ktor� sa podobaj� na BTS. Pos�di� v�voj alternat�vnych syst�mov a antisyst�mov.
back
Etapa 3: Progn�za pod�a z�konitost� v�voja technick�ch syst�mov
- Stanovi�, v akom v�vojovom �t�diu v ka�dej v�vojovej l�nii sa nach�dza v�chodzie rie�enie BTS ako celku (aj jeho subsyst�my). N�js� z�kladn� probl�my a �lohy dan�ho vyvojov�ho �t�dia.
- Pos�di� mo�nos� vykonania �al�ieho kroku (alebo s�rie krokov) v ka�dej v�vojovej l�ni�. N�js� �lohy a probl�my vznikaj�ce pri pokuse uskuto�ni� tento krok (alebo s�riu krokov).
- Odhali� mo�n� v�vojov� chyby (pod�a preh�adu ch�b). S vyu�it�m "diverzn�ho pr�stupu" a apar�tu TRIZ odhali� mo�n� negat�vne momenty.
back
Etapa 4: Z�ver progn�zy (sum�rna progn�za)
- Alanyzova� v�etky �lohy, odhalen� v priebehu pr�ce, zostroji� hierarchiu �loh, uskuto�ni� vyh�ad�vanie "chybaj�cich" �loh. Uskuto�ni� "zjednodu�enie" a vy�leni� "k���ov�" �lohy.
- Uskuto�ni� rie�enie k���ov�ch �loh s pomocou n�strojov TRIZ, ktor� boli vy�lenen� po�as predch�dzaj�ceho kroku. Odhali� mo�n� superefekty.
- Zhrn�� do predpovedn�ch blokov n�pady a rie�enia, ktore boli z�skan� v priebehu rozli�n�ch et�p progn�zy. Odhali� protiklady medzi blokmi a sk�si� ich vyrie�i� pomocou n�strojov TRIZ.
- Vyp�sa� v�etky �lohy, ktor�ch rie�enie sa uk�zalo ako nemo�n� pri st�vaj�cej �rovni rozvoja techniky a technol�gie. Pos�di� ako sa bud� meni� bloky, ke� tieto obmedzenia pomin�.
- Zostavi� scen�r bud�ceho v�voja v�chodzieho rie�enia BTS: zhrn�� predpovedan� bloky do jedn�ho neprotikladn�ho obrazu (alebo do s�rie vn�torne neprotikladn�ch obrazov)
- Zostavi� perspekt�vne pl�ny v�voja vychodzieho rie�enia BTS na b�ze z�skaneho scen�ra.
back
Rie�enie v�zkumn�ch �loh
Rie�en�m vynalezcovsk�ch �loh sa m��e sta�, �e sa stretneme s probl�mom v�skumn�ho typu, ked je potrebn� n�js� a vysvetli� pr��iny pozorovan�ho javu.
K rie�eniu �loh, v ktor�ch je potrebn� n�js� pr��inu vzniku defektu, pr�padne nepodarku, je mo�n� vyu�� postup "inverznej v�skumnej �lohy (IV�)".
Podstata IV� spo�iva v tom, �e miesto z�kladnej ot�zky "Ako vysvetli� vznik tohoto javu?" je potrebn� zodpoveda� ot�zku "Ako docieli� vznik tohoto javu?".
T�mto postupom (diverzn� pr�stup) je mo�n� transformova� v�skumn� �lohu na vynalezcovsk� a potom aplikova� cel� zn�my apar�t TRIZ k jej vyrie�eniu.
Technol�gia spracovania v�skumn�ch �loh zahr�uje �es� oper�ci�:
- Formul�cia vychodiskovej v�skumnej �lohy - �o je potreba vysvetli�.
- Formul�cia inverznej �lohy - "pre�o (ako) to nast�va?" transformova� na "ako to docieli�?"
- Pasportiz�cia zdrojov - vy��sli� zdroje, ktor� v TS existuj�, a kter� m��u sp�sobi� (podie�a� sa) na uskuto��ovan� potrebnej �innosti.
- H�adanie zn�mych rie�en� - zisti� v ak�ch oblastiach vedy a techniky, sk�man� jav be�ne vznik�.
- H�adanie potrebn�ch efektov - prekontrolova�, �i je mo�n� s pomocou existuj�cich zdrojov dosiahn�� efekt potrebn� k rie�eniu inverznej �lohy.
- H�adanie nov�ch rie�en� - �tandardy, TRIZ, ARIZ. Do syst�mu sa nesmej� zara�ova� doplnkov� l�tky a polia.
- Formul�cia hypot�z a �loh na ich kontrolu
- Ke� je pozorovan� jav �kodliv� - ako ho odstr�ni�?
- Ke� je pozorovan� jav u�ito�n� - ako ho zosilni�?
Podstata divezn�ho pr�stupu spo��va v tom, �e pri anal�ze sa kladie ot�zka: ako tento objekt pokazi�? Ako dosiah�� defekty a nepodarky, pri�om OTK ani in� met�dy kontroly ho nenajd�? Po vyrie�en� "diverzie"
sa h�ad� sp�sob ako zamedzi� vzniku konkr�tneho - ne�iad�ceho javu.
back
|