Charakter rozporu
Tvorivá úloha sa stáva vynálezcovskou úlohou, nech už sa vzťahuje ku ktorejkoľvek oblasti činnosti, iba v tom prípade,
ak obsahuje rozpor, ktorý je potrebné prekonať, odstrániť, alebo v krajnom prípade silne oslabiť.
Postaviť dom podľa projektu je technická uloha .
Urobiť výpočty konštrukcie podľa známych vzorcov, to je úloha inžinierska.
Navrhnúť dom, ktorý bude pohodlný a lacný, pričom je potrebné nájsť kompromis medzi "pohodlným" a "lacným", to je konštruktérska úloha.
Charaktery rozporov:
- Administratívne rozpory - "Je potrebné získať to a to, ale nieje známe, ako toho dosiahnúť."
- Technické rozpory
- "Jedna vlastnosť skúmaného systému je v rozpore s inou jeho vlastnosťou."
- "Zlapšenie jedného ukazateľa nevyhnutne zhoršuje druhý ukazateľ."
- "Konflikt systém -> podsystém, alebo systém -> nadsystém." Konštruktér hľadá kompromis, vynálezca hľadá riešenie, ktoré eliminuje kompromis.
- "Riešenie problému na inej úrovni, než na tej, na ktorej bol problém vytvorený." Správna formulácia technického rozporu výrazne urýchľuje proces tvorivého riešenia.
- Fyzikálne rozpory - "Časť skúmaného systému musí byť v určitom stave, aby vyhovovala jednej požiadavke úlohy a súčasne sa musí nachádzať v opačnom stave, aby
splnila inú požiadavku tejto úlohy." Fyzikálny rozpor je vnútornou príčinou každého technického rozporu, preto je jeho formulácia znakom odhalenia a pochopenia podstaty úlohy.
Keďže jedna a tá istá hmotná časť systému nemôže byť v tom istom okamžiku v dvoch skupenstvách, ostáva rozdeliť nezlúčiteľné vlastnosti
jednoduchými fyzikalnými zmenami:
- v priestore - zloženie systému z dvoch rôznych častí (s rôznymi vlastnosťami)
- v čase - nech má systém postupne (alebo stridavo) jedny a potom iné vlastnosti
- využitím prechodových stavov látok - nech je príslušná časť systému zhotovená z látky, ktorá je v daných podmienkach v prechodovom stave (topenie, tuhnutie, odparovanie, sublimácia,...)
pri ktorých, na určitú dobu, vzniká niečo obdobného ako zmes látok rôznych vlastností...
| 
