login
password
registration reminder  

Bariéry Tvorivého Myslenia a Ich Prekonávanie

Bariery vznikajú sociálnym učením. Dieťa sa učí vnímať, myslieť, cítiť, konať tak, ako ostatní ľudia v danej spoločnosti.
Riešenie technických problémov si vyžaduje značnú dávku individuálnej a skupinovej tvorivosti. Pochopenie problému si vyžaduje
hlboké znalosti a skúsenosti, ktoré môžu byť prekážkou (mind inertia) koncepčnú prácu a produkciu originálnych myšlienok.

Sociálne Bariéry
Spoločnosť vnucuje a kontroluje normy "slušného správania". Vytvara tlak ku konformite a popiera výstrednosti. Výstredné správanie
je trestané rôznymi spoločenskými sankciami - kritikou, zosmiešnením, prizeraním, opovrhnutím, vylúčením zo spoločnosti.

Vytváranie nového môže pôsobiť ako búranie tradícií, preto sociálne prostredie môže pôsobiť ako prekážka tvorivosti na viacerých úrovniach.

Pôsobenie kulturných vzorcov môže spôsobiť, že si rešiteľ niektoré námety vôbec nevybaví preto, že sú potlačené ešte na nevedomej úrovni ako
nevhodné, alebo neprijateľné. V prípade, že si ich uvedomí, nezverejní ich z obavy pred odmietnutím. V prípade zverejnenia sa stretne so skutočným odporom, ktorý musí prekonať.

Kultúrne bariéry - príklady
Zakorenené nazory a postoje:

  • "Všetko je na nete (googli...)",
  • "To nie je logické ..."
  • "Keby to k niečomu bolo, už by na to dávno niekto prišiel."
  • "Čo je osvedčené to je dobré, každá zmena je zmena k horšiemu."
  • "V našich podmienkách to nie je realizovateľné."
  • "Na to nie sú penize."
  • "Nie je to v pláne."
  • "Keby to k niečomu bolo, už by to dávno niekto skúsil."
  • "Není to odskúšané."
  • "Ešte nie je na to čas."
  • "Už na to nie je čas."
  • "Nie je to podľa noriem."
  • "Ľudia to nebudú chcieť robiť."
  • "Vačšina je proti."
  • "Už to tak robíme 20 rokov a funguje to! (Lada)"
  • "Na to sme príliš malý (veľký) podnik."
  • "O tom sa porozprávame inokedy."
  • "Príliš moderné, zastaralé, výstredné, nevkusné ..."
  • "Počkáme a uvidíme ..."
Motívom takéhoto postoja je večšinou pocit ohrozenia (emocionálne neistoty, obavy z niečoho nového, nutnosti ďalšieho vyvoja poznania).

Výraznou kultúrnou bariérou je negatívny postoj ku všetkému iracionálnemu - fantázia, imaginácia, emocionálne prežívanie, intuícia sú "neseriózne" a "nevhodne" pre solídnu
prácu, kde sa preferuje rozum, logika, presnosť, praktickosť...

Mužské a ženské vlastnosti, ktoré spolocnosť od jedinca vyžaduje sú v značnej miere v rozpore s tvorivou činnosťou, ktorá angažuje ako maskulínné, tak feminínne vlastnosti u oboch pohlaví.

"Práca je vážna vec a nie je tu miesto pre humor." Prerušenie logickej postupnosti událostí a nezvyčajnosť dannej situácie vyvoláva napätie, ktoré sa uvoľňuje smiechom (med s hráškom nepadá z vidličky).
Spájanie dvoch predstáv, myšlienok alebo javov, ktoré sa obvykle nespájajú, je tiež jedným z podstatnych rysov tvorivého myslenia. "Nezmyselné" , komické , originálne nápady často vyvolávajú smiech.

"Hra je nezodpovedná činnosť, vhodná pre deti a NEMÁ čo robiť na pracovnom mieste."
V skutočnosti hľadanie nových ciest, "hranie sa" so slovami , s pojmami, rôzné kombinácie
a manipulácia s predmetmi, modelovanie situácií, teoretizovanie, "snívanie" (fantazírovanie) sú základnými prvkami tvorivého myslenia.

Tvorivé riešenie problému je činnosť, ktorá sa dá veľmi ťažko termínovať a motivovať finančnou odmenou.

Nemôžeme si priať nič lepšie, než aby riešenie problému bolo pre riešiteľov hrou, ktorú vykonáva so zaujatím a pre potešenie.

Tabu - posvätné, nedotknuteľné predmety alebo javy (napríklad obnažovanie sa na verejnosti ...). Porušenie podriadenosti a prekročenie predpisov za cielom osobnej výhody na úkor spoločnosti
je odsúdeniahodné (zase kultúralna bariéra...). Niekedy má však porušenie predpisov z celospoločenského hľadiska vyšší prínos, než ich dodržiavanie.
(preseknúť gordický uzol, Kolumbusové vajcia :-))

Emocionálne bariery
Strach z nekonformity - úzkosť vyvolaná predstavou, čo pravdepodobne môže byť klasifikované ako nevhodné, alebo nespoločenské a viesť k odsúdeniu a zosmiešneniu.

Strach z rizika - riziko neúspechu. Aj ten najlepšie pripravený projekt môže zlyhať pôsobením určitého vedľajšieho javu s ktorým rešiteľ nepočítal.
Zlyhanie nového tvorivého návrhu môže byť kladené za vinu jeho navrhovateľovi a použitý proti nemu ako argument jeho neschopnosti, aj vtedy, keď rešiteľ sám na zlyhaní vinu nemá.

Strach z tazatelskeho postoja

  • "Nepýtaj sa blbé (nevhodné) otázky."
  • "Ty si ale nejaký zaostalý, že sa pýtaš na tak triviálne veci."
  • "Je veľmi netaktné upozorňovať na tento problém takýmto spôsobom."
Strach z chaosu, z nejasnosti, viecznačnosti
Všetko nové často narúša tradíciu (zabehnutý poriadok) nesie prvky nejasnosti, stresu, konfliktu, bezradnosti ...

Kognitívne bariery
Percepčné stereotypy - myšlienkové a percepčné shémy prevzaté v priebehu socializácie. Umožnujú rýchlu (orientáciu) rekonštrukciu zmysluplného celku, avšak niekedy za cenu značnej straty informácie, v ktorých sa mnohokrát skrýva neodhalený problém, alebo kľúč k riešeniu.

Nevyužívanie všetkých dostupných zmyslových podnetov
(napríklad - je lepsie raz vidieť, ako sto krát počuť, ale inokedy je lepsie si raz poriadne chytiť ako sto krát vidiet;-))
("Niekedy je raz si privoňaj a ochutnať lepšie, ako si sto krát chytiť")

Kinestetický analyzátor (vestibulárny aparat) sa často podceňujú, ale stačí si trochu vypit (C2H5OH) a hneď je veselo;-)

Neschopnosť pozerať na problém z rôzných hľadísk
Rešiteľ pristupuje k problému z hľadiska vlastného záujmu, záujmov spoločnosti, ktorou bol riešením problemu poverený. (napríklad: Architekt divadla - technické, ekonomické, učelné riešenie
vyhovujúce ako divákovi (telesne postihnutému), hercovi, hudobníkovi, upratovačke, požiarnému technikovi, ale napríklad nevyhovujúce subhumannym tvorom ako myši, mravce...).
(mobilny operátori vs zdravie, žuvačky vs zdravie, autá vs životné prostredie)

Stereotypné tendencie sa prejavujú aj v myslení - prvou chybou býva nepresné charakterizovanie problému.
Môže sa stať, že prvotné informácie nevystihujú skutočnú podstatu problému, ale len jeho nápadnejšie, ale menej podstatné zložky => táto formulácia ťažko povedie k dobrému riešeniu.

Príliš úzke vymedzenie problému môže taktiež obmedzovať priestor na riešnie.
(napríklad: "Ako zabezpečiť včasnú dochádzku na pracovisko?" , sa môže rozšíriť na:
"Ako dosiahnúť efektívne využívanie pracovnej doby ?",
"Ako zvýšiť pracovnú motiváciu ?",
"Ako zvýšiť efektivitu práce?" ...)
t.j.: "... čím vyššia je úroveň všeobecnosti formulácie problému, tým širší vplyv a zároveň väčší účinok majú riešenia, ktoré z neho vyplývajú."
Ovšem príliš všeobecné a nekonkrétne riešenie môže byť v danej situácii nerealizovateľné = > hľadanie alternatívnych formulácií analyzovanej úlohy.

Stereotypná symbolizácia problému
Vebálna, vizuálna, maticová (rovnica T = 1 + T/2)
Pri riešení zložitých problémov je potrebné kombinovať viac symbolických sústav. Popri verbálnych a matematických symboloch je vhodné používať rôzne modely (Symulink),
schémy, náčrtky, a vedome využívať predstáv rôznych zmyslových modalít.

Fixácia myslenia
Fixácia myslenia je stereotypná tendencia, ktorá predstavuje najvýraznejšiu kognitívnu beriéru tvorivého myslenia. Často sa jedná o negatívny vplyv z predchádzajúcej skúsenosti, ktorá zťažuje
riešenie úlohy vyžadujúce podstatnú zmenu bodu pohľadu.

Fixácia myslenia a) Funkčná fixácia
Zvyčajne používanie predmetu v určitej funkcii (teplomer, stopky).

Fixácia myslenia b) Fixácia metód riešenia
Tendencia použitia rovnakého "osvedčeného" postupu na vyriešenie typovej úlohy, môže buď "neprivesť k cieľu vôbec, alebo spôsobiť značnú okľuku".
Táto fixácia bráni k nájdeniu efektívnejšej cesty a nedá sa odbúrať vedomým úsilím.

Prekonávanie bariér
K prekonávaniu bariér tvorivého myslenia môže niekdy pomôcť už len uvedomenie ich existencie. Večšinou je však ich pusobenie natoľko silné, že
dobrá vôľa môže nestačiť. Podporovať tvorivé myslenie je možné: úpravou prostredia (obzvlášť sociálnej klímy), zjednodušením procesu tvorby a rozvijaním tvorivého potenciálu.

Sociálna klíma
Konkurenčná, kooperatívna, synergická :-) Štýl riadenia kolektívu: demokratický, liberálny, autokratický.

Úloha vedúceho pracovníka
Pôsobiť v hierarchii smerom nahor aj nadol. Nadol - vedúci pracovník dôveruje svojím podriadeným. Skôr odmeňuje úspechy, než by trestal neúspechy.
Nahor - jasná koncepcia cieľov, taktné a účinné jednanie s ľuďmi, schopnosť získať ľudí pre svoje plány.

Neformálna autorita, založená na schopnostiach vedúceho pracovníka a jeho vlastnostiach a vysledkoch jeho práce.
Formálna autorita vyplyvajúca z jeho postavenia.

Techniky Facilitácie (zjednodušenia tvorivého procesu)
Progresívna abstrakcia, brainstorming, synektika, hodnotová analýza, metodika TRIZ/ARIZ.


Rozvíjanie tvorivého potencialu
  1. Odborné predpoklady - vedomosti (odborné vzdelanie a zkúsenosť s praxou)
  2. Všeobecné tvorivé predpoklady - komplex individuálnych duševných dispozicií, ktoré umozňujú úspešné prekonávanie prekážok v tvorivej činnosti bez ohľadu na profesné špecifikácie.
    1. Somatické predpoklady - fyziologické predpoklady (napríklad: ostrosť zraku, hudobný sluch, jemná motorika, optimálna fyzická kondícia, ktorá ovplyvňuje dušené stavy dôležité pre tvorivú činnosť)
    2. Morálne a etické predpoklady - svetový názor jedinca, jeho postoje, hodnotová orientácia, morálne kódexy a dlhodobé ciele.
    3. Zručnosti - duševné predpoklady v určitej konkrétnej činnosti (napríklad: musí to mať rád)
    4. Schopnosti -
      1. duševné kvality: otvorenosť, plynulosť, pružnosť, pôvodnosť, dezintegrácia, integrácia
      2. duševné procesy: vnímanie, myslenie, intuícia, predstavivosť, pamäť, pozornosť, konanie
      3. tvurivé schopnosti sú kombináciou predchádzajúceho: otvorenosť vnímania, pružnosť myslenia, pôvodnosť predstavy (predstavivosti)...
    5. Osobitné vlastnosti
      Trvalé charakteristiky jedinca odrážajúce jeho typické vzorce chovania, reakcie v určitých situáciach a charakteristickú
      dynamiku prebiehania duševných procesov a dejov. Povahové rysy tvorivého jedinca sú:
      1. Nezávislosť (Autonómia) - kritické myslenie, schopnosť odolávať sociálnym tlakom, prekonávanie sociálnych bariér pri koncepčnej práci.
      2. Sebakontrola (Autoregulácia) - dosiahnutie dlhodobých cieľov prostredníctvom sebavýchovy a sebarozvoja. Účelná distribúcia a využitie sily a energie v súlade so stanovenými cieľami a umožnuje prekonávanie momentálnych neúspechov.
      3. Bezprostrednosť (Imediativita) - prekonávanie Společenských Bariér Tvorivého Myslenia (S.B.T.M.) na nevedomej úrovni. Môže se prejaviť ako nedostatok spoločenského taktu, pokiaľ nie je vyvážená vedomou autoreguláciou.
      4. Vnímavosť (Reflektivita) - otvorený a pýtajúci sa vzťah k svetu, tendencie všímať si, poznať, pochopiť, objaviť, prísť veci na kĺb, a tvorivo reagovat na úlohy zadané spoločnosťou. Uľahčuje prekonávanie nekterých kognitívnych bariér.
      5. Premenlivosť (Variabilita) - dynamická šírka a pružnosť osobnosti. Vhodné uplatnenie rôznych aj protichodných osobnostných rysov, podľa situácie. Umožnuje akceptovať a chápať protiklady aj logické rozpory a prekonávať stereotypy. Je akousi dialektikou vedomia, ktorá je predpokladom konštruktívnej tvorivej desintegrácie. (komplementárne vlastnosti (pevný - krehký, krýštálické sklo))
      6. Činorodosť (Dynamogénia) - aktivujúca motivačná charakteristika vyvolávajúca a udržujúca aktivitu jedinca. Prejavuje sa prebytkom sily a energie, ženie človeka z jednej činnosti do druhej. Je motorom tvorivej práce.
      7. Tvorivé zaujetie (Predilekcia) - citová väzba k tématike problému, kladný vzťah k tvorivej práci. Obsahuje aj túžbu po poznaní, pretváraní a sebavyjadrení.
      8. Priebojnosť (Assertivita) - smelosť, tendencia k sebapresadeniu potrebná k prekonávaniu bariér pri realizácii a presadzovaniu výsledku tvurivej práce. Nielen nová myšlienka, ale aj jej tvorca, alebo nositeľ, býva predmetom kritiky a niekedy až šikany.

Vyvoj osobnostných charakteristík je určený vzájomným pôsobením genetických dispozícií a vlivu prostredia a je teda možné ho rozvíjať výchovou a učením.
Predpokladá to také učenie, ktoré smeruje na prvov mieste k učeniu samostatného myslenia a rešeniu problému a až na druhom mieste k predávaniu faktov.
Je možné využiť rôzne kreatívne programy, modelové problémy, invencné etudy a rôzne kultivačné cvicenia zamerené na rozvoj urcitej specifickej oblasti tvurivých dispozícií.
Osobnosť sa formuje vďaka výberovému vyhľadávaniu, cieľavedomému získavaniu poznatkov a skúseností a taktiež vďaka sebavýchove založenej na poznaní vlastných nedostatkov a predností.

Zkúsenosť získaná v priebehu samotnej tvorivej činnosti nejlepším spôsobom rozvíja tvorivé schopnosti jedinca. (aj cesta môže byť cieľ ;-)
Dodať energiu na začiatku (zbehnúť násyp).