login
password
registration reminder  

Prognózovanie na základe TRIZ

Keďže vývoj technických systémov prebieha podľa objektívnych technických zákonitostí je veľmi praktické využívať odhalené zákonitosti
na prognózovanie vývoja. Prognóza poskytne nielen charakteristiku ďalšieho technického systému, smer jeho dalšieho vývoja, ale aj konkrétne konštrukčné riešenia.
Základne etapy prognózy technických systémov sú:

  1. Predbežná prognóza (expres-prognóza)
  2. Príprava pre hĺbkovú prognózu
  3. Prognóza podľa zákonitostí vývoja technických systémov
  4. Záver prognózy (sumárna prognóza)
Komplexná prognóza podľa TRIZ si vyžaduje dlhodobú odbornú činnosť, často so zapojením špecialistov s vysokou kvalifikáciou v režime práce
dočasnej pracovnej skupiny. Prognózu je možné uskutočniť aj ako súčasť hodnotovej analýzy - čo môže prispieť k výraznému zvýšeniu kvality vyvíjanej techniky.

Expres-prognóza je užitočná ako prípravná etapa, ktorá umožní vyhnúť sa vplyvom stereotypov a šablónových predstáv, ktoré vznikajú v priebehu
hlbokého oboznámenia sa s objektom prognózy (literatúra, internet).
Psychologická zotrvačnosť špecialistov je taktiež vnímaná ako brzda pri práci na prognóze.
Je celá rada postupov určených na prekonávanie psychologickej zotrvačnosti: odstranenie technickej terminológie, využitie MMT, postupy
generovania fantastických nápadov, operátor číselnej osi atď., ktoré sa doporučujú v rámci rozcvičky pred začatím práce.

Pri prognózovaní sa doporučuje mať na zreteli, že zákony tvoria jednotný systém so zložitými väzbami a s veľkým množstvom hierarchických úrovní.
Doporučuje sa využívať nie len všeobecné zákony dialektiky, ale aj úzko špecifikované zákonitosti vývoja konkrétnej triedy technických systémov.
Často sa taktiež prejavuje superefekt nových ideí a návrhov. Super efekt (synergický efekt) vzniká v podobe nových funkcií a mal by sa v maximálnej miere využíť pre ďalší vývoj systému.

Prognóza TRIZ hľadá odpoveď na otázku ako konkrétne budú dosadené nové charakteristiky.
Odpoveď na otázku - "Ako je možné využíť zakonitú zmenu systému?" sa nedá vždy presne stanoviť.
To znamená, že v dôsledku prognózy môžu vzniknúť aj výskumne úlohy napríklad: čo prináša prognozovaná zmena, načo sa to dá využíť,
aké pozitívne a negatívne vlastnosti sa v priebehu vývoja objavia.

Prognózovanie pomocou TRIZ má často iteratívny charakter. Skúmane vývojové línie je možné upresňovať a zdokonalovať v rekurentných krokoch.
Prognóza bude ukončená odhalením rozporu medzi prognozovanými predpoveďami a zostrojením minimálne rozporuplného obrazu prognózy.
Niekedy sa podarí zostaviť sériu alternatívne prognozóvaných obrazov.

Prognózovanie je nejzložitejším typom prací pri zdokonalovaní technických systémov, preto je pre jej úspesnú realizáciu potrebné
spoľahlivé ovládanie celého aparátu TRIZ. Doporučuje sa dodržovať nasledujúce pravidlá:

  • Pri každom kroku je potrebné odhaľovať a bezpodmienečne zišťovať nejasnosti, problémy, úlohy (najčastejšie v podobe sformulovaných protikladov), vrátane zdánlivo neaktuálnych a neriešiteľných.
  • Každú nájdenú úlohu je potrebné vyostriť a pokúsiť sa o jej riešenie. Keď sa nepodarí hneď nájsť riešenie je potrebné toto hľadanie odložiť na konečnú etapu. Nájdené riešenie sa zafixuje, posúdi sa možnosť získania superefektu z takéhoto riešenia, cesty jeho využitia a nové úlohy, ktoré pritom môžu vznikať.
  • Nie je potrebné ukončovať práce dokonca ani v prípade nájdenia nápadu, ktorý vyhovuje zadávateľovi. Nejzaujímavejšie výsledky môžu byť získané pri uskutočnení záverečnej etapy prognózy.

ETAPA 1: Predbežná prognóza (expres-prognóza)

  1. Oboznámiť sa s východiskovým riešením technického systému (Bázový TS) - technická literatúra, dokumentácia, skutočnosť: pochopiť princíp funkcie, konštrukcie, a taktiež dejín vývoja BTS (spoločne s vznikajúcimi úlohami).
  2. Zostrojiť súbor modelov, popisujúcich bázový technický systém: s pomocou mechanických analogií, metódy MMT, VEPOLových transformácií. Odhaliť a sformulovať technické a fyzikálne protiklady charakteristické pre súčasný stav BTS.
  3. Využívať nástroje TRIZ pre riešenie sformulovaných úloh, transformácie zostrojených modelov.
  4. Uskutočniť jednoduché morfologické transformácie pôvodného BTS.
  5. Posúdiť vývoj pôvodného riešenia TS v smere základných linií pôsobenia zákonov vývoja BTS.
  6. Zhrnúť výsledky predbežnej prognózy: sformulovať základne možné smery budúceho vývoja, perspektívne technické riešenia a úlohy, ktoré sa majú riešiť.
back

Etapa 2: Príprava pre hľbkovú prognózu

  1. Stanoviť konečný cieľ práce a sformulovať pracovný plán prognózy. Vybrať si expertov pre vytvorenie dočasnej pracovnej skupiny.
  2. Uskutočniť prognózu pomocou tradičných metód.
  3. Uskutočniť rozbor vychodzieho riešenia TS s využitim metodológií hodnotovej analýzy: zostrojiť štruktúrne, funkčné, technologické a diagnostické tabuľky.
  4. Posúdiť nadsystémy východzieho riešenia TS, stanoviť tendencie vývoja a stupeň ich vplyvu (stimulujúci, brzdiaci) na vychodzie riešenie TS. Odhaliť užitočné a škodlivé superefekty, vznikajúce pri práci východzieho riešenia TS v zostave rôznych nadsystémov.
  5. Analyzovať vývoj iných systémov, ktoré sa podobajú na BTS. Posúdiť vývoj alternatívnych systémov a antisystémov.
back

Etapa 3: Prognóza podľa zákonitostí vývoja technických systémov

  1. Stanoviť, v akom vývojovom štádiu v každej vývojovej línii sa nachádza východzie riešenie BTS ako celku (aj jeho subsystémy). Nájsť základné problémy a úlohy daného vyvojového štádia.
  2. Posúdiť možnosť vykonania ďalšieho kroku (alebo série krokov) v každej vývojovej línií. Nájsť úlohy a problémy vznikajúce pri pokuse uskutočniť tento krok (alebo sériu krokov).
  3. Odhaliť možné vývojové chyby (podľa prehľadu chýb). S využitím "diverzného prístupu" a aparátu TRIZ odhaliť možné negatívne momenty.
back

Etapa 4: Záver prognózy (sumárna prognóza)

  1. Alanyzovať všetky úlohy, odhalené v priebehu práce, zostrojiť hierarchiu úloh, uskutočniť vyhľadávanie "chybajúcich" úloh. Uskutočniť "zjednodušenie" a vyčleniť "kľúčové" úlohy.
  2. Uskutočniť riešenie kľúčových úloh s pomocou nástrojov TRIZ, ktoré boli vyčlenené počas predchádzajúceho kroku. Odhaliť možné superefekty.
  3. Zhrnúť do predpovedných blokov nápady a riešenia, ktore boli získané v priebehu rozličných etáp prognózy. Odhaliť protiklady medzi blokmi a skúsiť ich vyriešiť pomocou nástrojov TRIZ.
  4. Vypísať všetky úlohy, ktorých riešenie sa ukázalo ako nemožné pri stávajúcej úrovni rozvoja techniky a technológie. Posúdiť ako sa budú meniť bloky, keď tieto obmedzenia pominú.
  5. Zostaviť scenár budúceho vývoja východzieho riešenia BTS: zhrnúť predpovedaný bloky do jedného neprotikladného obrazu (alebo do série vnútorne neprotikladných obrazov)
  6. Zostaviť perspektívne plány vývoja vychodzieho riešenia BTS na báze získaneho scenára.
back

Riešenie výzkumných úloh
Riešením vynalezcovských úloh sa môže stať, že sa stretneme s problémom výskumného typu, ked je potrebné nájsť a vysvetliť príčiny pozorovaného javu.

K riešeniu úloh, v ktorých je potrebné nájsť príčinu vzniku defektu, prípadne nepodarku, je možné využíť postup "inverznej výskumnej úlohy (IVÚ)".
Podstata IVÚ spočiva v tom, že miesto základnej otázky "Ako vysvetliť vznik tohoto javu?" je potrebné zodpovedať otázku "Ako docieliť vznik tohoto javu?".
Týmto postupom (diverzný prístup) je možné transformovať výskumnú úlohu na vynalezcovskú a potom aplikovať celý známy aparát TRIZ k jej vyriešeniu.

Technológia spracovania výskumných úloh zahrňuje šesť operácií:

  1. Formulácia vychodiskovej výskumnej úlohy - čo je potreba vysvetliť.
  2. Formulácia inverznej úlohy - "prečo (ako) to nastáva?" transformovať na "ako to docieliť?"
  3. Pasportizácia zdrojov - vyčísliť zdroje, ktoré v TS existujú, a které môžu spôsobiť (podieľať sa) na uskutočňovaní potrebnej činnosti.
  4. Hľadanie známych riešení - zistiť v akých oblastiach vedy a techniky, skúmaný jav bežne vzniká.
  5. Hľadanie potrebných efektov - prekontrolovať, či je možné s pomocou existujúcich zdrojov dosiahnúť efekt potrebný k riešeniu inverznej úlohy.
  6. Hľadanie nových riešení - štandardy, TRIZ, ARIZ. Do systému sa nesmejú zaraďovať doplnkové látky a polia.
    • Formulácia hypotéz a úloh na ich kontrolu
    • Keď je pozorovaný jav škodlivý - ako ho odstrániť?
    • Keď je pozorovaný jav užitočný - ako ho zosilniť?

Podstata divezného prístupu spočíva v tom, že pri analýze sa kladie otázka: ako tento objekt pokaziť? Ako dosiahúť defekty a nepodarky, pričom OTK ani iné metódy kontroly ho nenajdú? Po vyriešení "diverzie" sa hľadá spôsob ako zamedziť vzniku konkrétneho - nežiadúceho javu.

back